Normy a smernice

Samozrejme, naše výrobky spĺňajú všetky potrebné normy a štandardy – no nielen to: očakávame od nich vždy ešte čosi navyše. V záujme zaistenia špičkovej bezpečnosti, ktorú od nás naši zákazníci právom očakávajú.

Informácie o testovacích postupoch a plnení bezpečnostných noriem

Naše skúšobné laboratórium pre textil v meste Ellefeld sa stará o to, aby naše ochranné odevy spĺňali – a v mnohých prípadoch dokonca prekonávali – všetky relevantné normy. V dvojdielnej sérii blogov „Ako bezpečné je bezpečné?“ vysvetľujeme celý postup:

Časť 1
Časť 2

DIN EN 343 – ochrana proti dažďu

Európska norma DIN EN 343 upravuje požiadavky na odevy na ochranu proti dažďu v rámci kategórie ochranných odevov.

Tieto ochranné odevy poskytujú ochranu proti zrážkam, dažďu, hmle a vetru pri teplotách do –5 °C a vyšších. Pri týchto ochranných odevoch sa uvádzajú dva výkonové parametre:

x = odolnosť voči prieniku vody (vodotesnosť)
V rámci tejto klasifikácie existujú triedy 1 až 3. Trieda 3 sa vyznačuje najvyššou odolnosťou voči prieniku vody, takže spĺňa najvyššie požiadavky.

Odolnosť voči prieniku vody (WP) sa meria v pascaloch a ide o hydrostatický tlak, ktorým disponuje príslušný materiál. Často sa používa označenie „vodný stĺpec“ a v takom prípade sa uvádza údaj v milimetroch. Skúška sa vykonáva na materiáli aj švoch.

y = odolnosť voči prieniku vodnej pary (priedušnosť)
V rámci tejto klasifikácie existujú triedy 1 až 3. Trieda 3 sa vyznačuje najnižšou odolnosťou voči prieniku vodnej pary, takže spĺňa najvyššie požiadavky.

Odolnosť voči prieniku vodnej pary (Ret) sa meria v jednotkách m2*Pa/W a čím je menšia, tým je textil priedušnejší. Ak má odev hodnotu Ret triedy 1, za týmto číslom musí byť uvedené upozornenie „obmedzená doba nosenia“.

EN ISO 20471 – odevy s vysokou viditeľnosťou

Norma EN ISO 20471 upravuje minimálne požiadavky na odevy s vysokou viditeľnosťou. Odevy s vysokou viditeľnosťou slúžia na vizuálnu signalizáciu prítomnosti používateľa – ich účelom je zvýšiť viditeľnosť používateľa v nebezpečných podmienkach, pri všetkých možných svetelných podmienkach počas dňa, ako aj pri osvetlení reflektormi v tme.

Zvýšenie viditeľnosti sa dosahuje vysokým kontrastom medzi odevom a pozadím, pred ktorým sa odev nachádza. Preto platí, že v záujme zaistenia optimálnej ochrany je potrebné zvoliť ochranný odev podľa toho, v akom prostredí sa prevažne bude používať. Odevy s vysokou viditeľnosťou spravidla pozostávajú z fluoreskujúceho základného materiálu, na ktorom sa nachádzajú reflexné prvky. Trieda odevu s vysokou viditeľnosťou sa určuje na základe minimálnych plôch materiálu pozadia a reflexných prvkov v metroch štvorcových. Trieda sa označuje číslom vpravo vedľa piktogramu ako „x“.

Odevy s vysokou viditeľnosťou sa podľa normy EN ISO 20471 rozdeľujú do troch kategórií podľa stupňov rizika:

  • nízke riziko = viditeľnosť,
  • stredné riziko = zvýšená viditeľnosť,
  • vysoké riziko = vysoká viditeľnosť.

DIN EN 510 – odevy poskytujúce ochranu pri práci so strojmi

Norma DIN EN 510 opisuje ustanovenia platné pre používanie ochranných odevov v prípadoch, v ktorých hrozí nebezpečenstvo zachytenia pohyblivými časťami.

Ochranné odevy s príslušnou certifikáciou minimalizujú riziko zachytenia alebo vtiahnutia textílií do pohyblivých dielov, keď používateľ pracuje na strojoch alebo zariadeniach vykonávajúcich nebezpečné pohyby, prípadne v ich blízkosti.

Tieto odevy sa teda vyznačujú okrem iného nasledujúcimi špeciálnymi charakteristikami:

  • na bundách sa nenachádzajú žiadne vrecká s prístupom zvonku,
  • žiadne zošívané záhyby,
  • kryté prvky zapínania,
  • tesne priliehajúci strih.

DIN EN 1149 – elektrostatické vlastnosti

Pod hlavným názvom normy DIN EN 1149 „Elektrostatické vlastnosti“ sú zhrnuté nasledujúce časti:

časť 1: skúšobný postup merania povrchového odporu,
časť 2: skúšobný postup merania prechodového odporu,
časť 3: skúšobný postup merania odbúravania náboja,
časť 4: skúšanie odevov (norma sa pripravuje),
časť 5: výkonnostné požiadavky na materiál a konštrukciu.

Tieto ochranné odevy sú schopné odvádzať elektrostatické náboje. Tieto odevy znižujú elektrostatické nabitie osôb a tým aj vznik iskrových výbojov, ktoré by mohli spôsobiť vzplanutie. Toto sa vyžaduje v odvetviach, v ktorých by sa mohli vyskytovať výbušné atmosféry. Norma definuje elektrostatické požiadavky na odevy s cieľom predchádzať vzniku výbojov, ktoré by mohli viesť k vzplanutiu.

ČasťSkúšobný postup
DIN EN 1149-1Skúšobný postup normy EN 1149-1 je založený na určovaní povrchového odporu v  ohmoch (čím nižší je odpor, tým rýchlejšie môžu pretekať, resp. odtekať náboje). Tento postup sa môže používať iba v prípade materiálov s vodivým povrchom, ako je napríklad uhlík alebo oceľové vlákno.
DIN EN 1149-3Skúšobný postup normy EN 1149-3 meria rýchlosť odbúravania náboja na úroveň 50 percent výstupného náboja (čím rýchlejšie, tým lepšie) a tieniaci izolačný účinok voči elektrickému poľu (čím vyšší, tým lepšie).
DIN EN 1149-5 V norme EN 1149-5 sú zadefinované výkonnostné požiadavky kladené na materiál a konštrukčné požiadavky kladené na odevy. Materiál musí byť certifikovaný podľa normy EN 1149-1 alebo EN 1149-3.

EN ISO 11611 – ochranné odevy na používanie pri zváraní

Ochranné odevy na používanie pri zváraní a podobných procesoch podľa normy EN ISO 11611 chránia používateľa pred malými striekancami kovu, krátkodobým kontaktom s plameňmi a sálavým teplom, ktorý vydáva elektrický oblúk. Tieto odevy sú vhodné na ochranu osôb pri zváraní a podobných procesoch, pri ktorých sa vyskytujú nebezpečenstvá rovnakého druhu. Ochranný účinok sa dosahuje použitím tkaniny spomaľujúcej horenie v kombinácii s určitými špecifickými charakteristikami spracovania, ktoré sú definované v norme EN ISO 11611. Skúšobné kritérium na zaradenie do kategórie ochranných odevov na používanie pri zváraní je ohraničené šírenie plameňa. Pritom sa posudzuje horľavosť tkaniny v prípade kontaktu s malým zvislým plameňom.

Skúšobnú metodiku definuje norma EN ISO 15025 (niekdajšia norma DIN EN 532), podľa ktorej:

  • žiadna vzorka nesmie pokračovať v horení až k horným alebo bočným okrajom,
  • v prípade žiadnej vzorky nesmie dôjsť k vypálenie otvoru s rozmermi presahujúcimi 5 × 5 mm²,
  • v prípade žiadnej vzorky nesmie dôjsť k odkvapkávaniu horiaceho alebo roztaveného materiálu,
  • priemerná hodnota času dohorievania nesmie byť väčšia ako 2 sekundy,
  • priemerná hodnota času následného tlenia nesmie byť väčšia ako 2 sekundy.

Rozdelenie ochranných odevov do dvoch tried

Trieda 1 (nižšia): ochrana pri zváracích prácach s nižšou mierou ohrozenia, ako aj v situáciách s nižším počtom striekancov vznikajúcich pri zváraní a menej intenzívnym sálavým teplom; minimálne 15 kvapiek roztaveného materiálu a index prechodu tepla RHTI 24 ≥ 7 s.

Trieda 2 (vyššia): ochrana pri zváracích prácach s vyššou mierou ohrozenia, ako aj v situáciách s množstvom striekancov vznikajúcich pri zváraní a intenzívnejším sálavým teplom; minimálne 25 kvapiek roztaveného materiálu a index prechodu tepla RHTI 24 ≥ 16 s.

Skúšky šírenia plameňa sa môžu vykonávať dvoma rôznymi postupmi – k dispozícii je aj možnosť preskúšania oboch variantov (A1 + A2).

Postup A – povrchové vznietenie: plameň sa aplikuje do stredu odobratej vzorky.
Postup B – okrajové vznietenie: plameň sa aplikuje na dolný okraj odobratej vzorky.

EN ISO 11612 – odevy na ochranu proti teplu a plameňu

Ochranné odevy podľa normy EN ISO 11612 – odevy na ochranu proti teplu a plameňu poskytujú pracovníkom ochranu pri krátkodobom kontakte s plameňmi a minimálne pred jedným typom vysokých teplôt. Skúšobné kritérium na zaradenie do kategórie ochranných odevov na ochranu pracovníkov proti teplu a plameňu je ohraničené šírenie plameňa podľa normy EN ISO 15025 (niekdajšia norma DIN EN 532), analogicky k skúšobnému kritériu pre ochranné odevy na používanie pri zváraní (kódové označenie A). na definovanie druhu tepla sa používajú kódy (B až F). Môže sa vyskytovať v podobe konvekčného (kódové označenie B) alebo sálavého (kódové označenie C) tepla, prípadne môže byť spôsobené väčšími striekancami roztaveného hliníka (kódové označenie D) alebo železa (kódové označenie E), v podobe kontaktného tepla (kódové označenie F) alebo ako kombinácia týchto foriem. Popri kódovom označení sa pri tomto type ochranných odevov uvádzajú aj výkonové úrovne od 1 do 4 (maximálna úroveň). Čím vyššie sú výkonové úrovne, tým vyšší je príslušný ochranný účinok.

Ochranný účinok sa dosahuje použitím tkaniny spomaľujúcej horenie v kombinácii s určitými špecifickými charakteristikami spracovania.

Pre prechod tepla sú zadefinované dodatočné výkonové úrovne:

  • stupeň 1: účinok rizika s nízkou mierou pozorovateľnosti,
  • stupeň 2: účinok rizika so strednou mierou pozorovateľnosti,
  • stupeň 3: účinok rizika s vysokou mierou pozorovateľnosti,
  • výnimka: 4. stupeň platí pre expozíciu pri intenzívnom sálavom teple (pozri kód C).

Tepelný odpor sa meria pri teplote 180 °C (+/– 5 °C), alebo voliteľne pri teplote 260 °C (+/– 5 °C). Voliteľne je možné vykonať skúšku kompletného odevu na stanovenie prognózy ochrany pred popáleninami.

Prehľad kódov
KódSkúšobný postupZadelenie
Kód A
ohraničené šírenie plameňa
A1: testované podľa postupu A – povrchové vznietenie
A2: testované podľa postupu B – okrajové vznietenie

Kód B
konvekčné teplo

ISO 9151
index prechodu tepla (HTI) v sekundách
B1: 4 až 10 s
B2: 10 až 20 s
B3: min. 20 s
Kód C
sálavé teplo
ISO 6942
koeficient prechodu tepla (RHTI) v sekundách
C1: 7 až 20 s
C2: 20 až 50 s
C3: 50 až 95 s
C4: min. 95 s
Kód D
striekance roztaveného hliníka
ISO 9185
odolnosť voči roztaveným striekancom kovu, index v g
D1: 100 až 200 g
D2: 200 až 350 g
D3: min. 350 g
Kód E
striekance roztaveného železa
ISO 9185
odolnosť voči roztaveným striekancom kovu, index v g
E1: 60 až 120 g
E2: 120 až 200 g
E3: min. 200 g
Kód F
kontaktné teplo
ISO 12127
prahové hodnoty v sekundách
F1: 5 až 10 s
F2: 10 až 15 s
F3: min. 15 s

 

 

DIN EN 61482-1-2 – ochranné odevy na ochranu pred tepelným ohrozením elektrickým oblúkom

Ochranné odevy podľa normy DIN EN 61482-1-2 – ochranné odevy na ochranu pred tepelným ohrozením elektrickým oblúkom – poskytujú ochranu pred tepelnými vplyvmi. Sú vhodné na používanie pri prácach na nízkonapäťových zariadeniach, pri ktorých sa môžu vyskytovať nebezpečenstvá spôsobené elektrickým oblúkom. Ako zásadné skúšobné kritérium sa používa skúška odolnosti voči rušivému elektrickému oblúku podľa normy DIN EN 61482-1-2. Meranie sa vykonáva podľa skúšky elektrického oblúka formou box testu podľa štandardu CENELEC, pričom sa vykonávajú energetické merania tepelnej izolácie a kvantitatívne vyhodnotenie rizika popálenia. Tento odev však nie je elektroizolačný ochranný prostriedok podľa normy EN 50286.

Norma DIN EN 61482-1-2 upravuje skúšobné postupy na stanovenie triedy ochrany proti elektrickému oblúku pre materiál a odev použitím riadeného skúšobného elektrického oblúka (box test).

Merania tepelnej energie v prípade box testu materiálu:

  • posúdenie, či v dôsledku prenosu tepla môže dôjsť k popáleninám druhého stupňa, vykonáva sa na základe Stollovej krivky,
  • vyhodnotenie box testu odevu vrátane všetkého príslušenstva, nite, zapínania atď.

Ďalšie požiadavky:

  • Vonkajší a vnútorný materiál musia spĺňať kritériá indexu 3 ohraničeného šírenia plameňa, medzivrstvy musia spĺňať kritériá indexu 1.
  • Použitie nite odolnej voči vysokým teplotám (do 260 °C).

Pokiaľ je predná strana výrobku (napríklad bundy) zaradená vo vyššej triede ochrany ako zadná strana, požiadavky tejto vyššej triedy musí spĺňať celá predná strana vrátane rukávov. Odlišná výkonová kategória zadného dielu musí byť zreteľne označená.

DIN EN ISO 14116 – ochranné odevy z materiálov a kombinácií materiálov s ohraničeným šírením plameňa

Norma DIN EN ISO 14116 špecifikuje výkonnostné požiadavky na materiály, kombinácie materiálov a ochranné odevy s ohraničeným šírením plameňa. Táto norma má pomôcť predchádzať možným ohrozeniam vplyvom neúmyselného, ojedinelého a krátkeho kontaktu s malými zápalnými plameňmi. Vzťahuje sa to na situácie, pri ktorých nehrozia žiadne zásadné nebezpečenstvá vplyvom tepla a nevyskytujú sa žiadne iné zdroje tepla.

Ochranné odevy zodpovedajúce predloženej norme nie sú vhodné na použitie v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje dodatočná ochrana proti ohrozeniu vplyvom tepla a plameňov.

Norma ďalej definuje aj dodatočné požiadavky na ochranné odevy vrátane mechanických požiadaviek a požiadaviek týkajúcich sa označovania a prípravy informácií zo strany výrobcu.

 V norme DIN EN ISO 14116 sú špecifikované tieto modelové požiadavky na odevy:

  • dostatočné prekrývanie bundy a nohavíc,
  • žiadne prekladanie materiálu na nohaviciach,
  • žiadne časti vedúce plamene alebo teplo naprieč všetkými vrstvami,
  • sila švov po päťnásobnom vypratí musí byť vyššia ako 30 newtonov.

Ochranné odevy podľa normy EN ISO 14116 pozostávajú z viacerých jedno- alebo viacvrstvových kusov odevu, prípadne z jedného celistvého kusa. Ku každej kombinácii materiálu je priradený index (1, 2 alebo 3) ohraničeného šírenia plameňa stanovený na základe skúšky podľa normy ISO 15025.

 

Index ohraničeného šírenia plameňa a príslušné skúšobné postupy
IndexKlasifikáciaSkúšobný postup
Index 3Aspekty z indexu 2 a navyše aj vlastnosti týkajúce sa dohorievaniaVzorka tkaniny sa vystaví plameňu (na 10 minút).
 Doba dohorievania smie byť maximálne 2 sekundy.
Nesmie dôjsť k vypáleniu otvoru na materiáli a nesmú sa tvoriť kvapky roztaveného materiálu.
Index 2Aspekty z indexu 1 a navyše aj vlastnosti týkajúce sa vypaľovania otvorovSkúšobný postup ako v prípade indexu 3 s nasledujúcim rozdielom

 Materiál musí prestať tlieť ešte pred dosiahnutím okraja materiálu vzorky. Pritom sa nepredpokladá žiadna maximálna doba dohorievania.
Index 1

Šírenie plameňa, horiace zvyšky a vlastnosti týkajúce sa následného tlenia

Skúšobný postup ako v prípade indexu 3 s nasledujúcim rozdielom

Povolené vypálenie otvoru v materiáli.
 Materiály indexu 1 sa nesmú nosiť priamo na pokožke.

 

DIN EN 14605 – ochranné odevy proti kvapalným chemikáliám

Norma DIN EN 14605 upravuje požiadavky na celotelové ochranné odevy alebo uzatvorené ochranné odevy s tesnými spojmi (pokiaľ sú k dispozícii) medzi jednotlivými časťami odevu.

Ochranné odevy proti chemikáliám sa klasifikujú v zásade podľa prípadov použitia. Klasifikácie podľa normy DIN EN 14605 nájdete v nasledujúcej tabuľke:

Klasifikácia ochranných odevov proti chemikáliám podľa prípadu použitia
TYPKategória
TYP 3Ochranné odevy proti chemikáliám s kvapalinotesnými spojmi
TYP 4Ochranné odevy proti chemikáliám so sprejotesnými spojmi
TYP PB [3]Odevy na ochranu častí tela s kvapalinotesnými spojmi
TYP PB [4]Odevy na ochranu častí tela so sprejotesnými spojmi

 

Požiadavky na skúšanie ochranných odevov podľa normy DIN EN 14605 zahŕňajú:

  • odolnosť proti oderu,
  • odolnosť proti roztrhnutiu vplyvom ohýbania,
  • odolnosť proti roztrhnutiu vplyvom ohýbania pri teplote –30 °C,
  • odolnosť proti ďalšiemu trhaniu,
  • pevnosť v ťahu,
  • odolnosť proti prepichnutiu,
  • odolnosť proti prestupovaniu kvapaliny.

Skúšobné kritériá pre ochranné odevy proti kvapalným chemikáliám možno dokazovať špecifickými testovacími postupmi.

Testovacie postupy pre ochranné odevy proti chemikáliám

Stanovenie odolnosti proti prenikaniu prúdu kvapaliny (použitie pre kvapalinotesné ochranné odevy – typ 3)
Pri stanovení odolnosti kvapalinotesných ochranných odevov proti prenikaniu prúdu kvapaliny si skúšajúca osoba navlečie ochranný odev na nasiakavú kombinézu. Vykoná sa záťažová skúška materiálu vopred stanoveným spôsobom, počas ktorej skúšobný prístroj fúka na skúšajúcu osobu určený objem značkovacej kvapaliny (pomocou silného prúdu vzduchu). Tesnosť ochranného odevu sa zistí vizuálnou kontrolou kombinézy pod ochranným odevom.

Stanovenie odolnosti proti prenikaniu pri postreku (použitie pre sprejotesné odevy – typ 4)
Funkčnosť sprejotesných ochranných odevov typu 4 sa skúša formou postrekovania kvapalinou. Test odolnosti proti prenikaniu pri postreku sa vykonáva podobne ako test odolnosti proti prenikaniu prúdu kvapaliny s tým rozdielom, že skúšobná aparatúra vyfukuje značkovaciu kvapalinu vo forme jemne rozprášeného postreku.

ISO 13982-1 – ochranné odevy na použitie proti tuhým časticiam

Európska norma ISO 13982 upravuje minimálne požiadavky na protichemické obleky typu 5. Do tejto kategórie patria celotelové ochranné odevy, ktoré chránia používateľa proti časticiam (čiastočky) a aerosólom tuhých chemikálií.

Časti odevu špecifikované v danej norme kryjú trup, ramená a nohy (s kuklou, resp. ochrannou obuvou, prípadne bez nej). Ochranné odevy proti chemikáliám, ktoré neprepúšťajú tuhé častice, musia vykazovať dobrú odolnosť voči prenikaniu vznášajúcich sa pevných čiastočiek (poletujúci prach) s cieľom zaistiť dostatočnú ochranu používateľov. 

DIN EN 13034 – ochranné odevy s obmedzenou sprejotesnou ochranou

Norma DIN EN 13034 upravuje minimálne požiadavky na ochranné odevy typu 6 (klasifikácia protichemických oblekov) s obmedzenou sprejotesnou ochranou. Ochranné odevy zodpovedajúce európskej norme poskytujú v odvetviach, v ktorých je riziko vystavenia chemickým látkam hodnotené ako skôr menšie, obmedzenú ochranu proti účinkom kvapalných aerosólov, postrekov a ľahkých striekancov.

Norma stanovuje okrem iného aj požiadavky týkajúce sa ochranného účinku, ktorý sa dosahuje použitím špeciálnej tkaniny v kombinácii s požadovaným spracovaním odevu, predovšetkým spracovaním švov. Medzi skúšobné kritériá pre túto kategóriu patria okrem iného odolnosť materiálov proti prenikaniu kvapalín a odolnosť proti prenikaniu postrekov (pozri skúšobný postup na stanovenie odolnosti proti prenikaniu pri postreku).

DIN EN 32781 – ochranné odevy proti pesticídom

Norma DIN EN 32781 upravuje minimálne požiadavky na ochranné odevy, ktoré sa nosia pri manipulácii s pesticídmi a aplikovaní pesticídov vo forme postrekov s cieľom ochrániť používateľa pred možnými nebezpečenstvami pri práci s týmito látkami.

Výkonnostné požiadavky platné pre odevy na ochranu proti pesticídom zahŕňajú nariadenia týkajúce sa pevnosti a tesnosti materiálu. Stupeň priepustnosti (prienik) sa stanovuje použitím špeciálneho skúšobného postupu podľa normy DIN EN 14786:2006.

Pri práci s neriedenými, koncentrovanými pesticídmi sa navyše vyžaduje používanie dodatočných ochranných prostriedkov, ako sú zástery, ochranné rukavice určené špeciálne na manipuláciu s pesticídmi, ako aj ochrana tváre. 

DIN EN 14126 – ochranné odevy proti nositeľom nákazy

Výkonnostné požiadavky a skúšobné postupy pre ochranné odevy proti nositeľom nákazy upravuje norma DIN EN 14126. Ochranné odevy skúšané podľa normy DIN EN 14126 zaručujú odolnosť proti preniknutiu biologicky kontaminovaných kvapalín (preniknutie choroboplodných zárodkov vo vlhkom stave).

Špeciálne požiadavky na materiály ochranných odevov proti pôvodcom nákazy zaručujú ochranu pokožky a používateľov pred možným kontaktom s biologickými látkami a pomáhajú zamedziť šíreniu choroboplodných zárodkov. Ochranné odevy certifikované podľa normy DIN EN 14126 možno identifikovať podľa piktogramu označujúceho biologické nebezpečenstvá.

Norma DIN EN 14126 zahŕňa nasledujúce testy materiálu ochranných odevov:

  • test prieniku s použitím umelej krvi (ISO/FDIS 11603),
  • odolnosť proti vírusom (ISO/FDIS 16604),
  • odolnosť proti baktériám (ISO/DIS 22610),
  • odolnosť proti biologickým aerosólom (ISO/DIS 22611),
  • odolnosť proti kontaminovanému prachu (ISO/DIS 22612).

DIN EN 1073-2 – ochranné odevy proti kontaminácii rádioaktívnymi časticami

Časť 2 normy DIN EN 1073 upravuje požiadavky a skúšobné postupy týkajúce sa ochranných odevov bez nútenej ventilácie proti kontaminácii rádioaktívnymi časticami. Ochranný odev zodpovedajúci tejto norme má chrániť používateľa proti kontaminácii pevnými rádioaktívnymi časticami.

Norma nezahŕňa ochranu pred ionizujúcim žiarením ani ochranu pacientov pred kontamináciou rádioaktívnymi látkami pri diagnostických alebo liečebných opatreniach.

Výkonnostné požiadavky na ochranné odevy zahŕňajú okrem iného nutnosť bezproblémového obliekania a vyzliekania častí odevu, ako aj minimalizáciu rizika kontaminácie. Ochranný odev môže byť jednodielny, prípadne môže pozostávať z niekoľkých dielov, ktoré sa nosia súčasne. Ochranné odevy podľa normy DIN EN 1073-2 musia byť navyše vybavené pevne a trvale pripevneným príslušenstvom (kapucňa, rukavice, galoše, ochrana dýchacích ciest).